Keď si spomeniem na jeho prejav z bratislavského Hviezdoslavovho námestia, na pocity, ktoré som v tom okamihu zažíval, bola to hrdosť, dojatie, ale to trvalo len chvíľku. O čom vlastne Bush hovoril? O tom aká je sloboda potrebná, o tom aký sme slobodný národ, ako sme si tú slobodu poctivo vybojovali. Nežná revolúcia, o tej Bush hovoril a ja by som naozaj chcel, aby tá revolúcia bola bývala naozaj taká, ako o nej Bush rozprával. Jeho slová boli dojímavé a vzbudzovali hrdosť.
Ale dnes, keď podaktorí bývalí komunisti sedia na čestnej tribúne za pánom Bushom, KSS je parlamentnou stranou, keď sú bývalí ŠTBáci prezidentmi, rektormi, poslancami, novinármi, policajtmi, či dokonca kňazmi, dnes, keď sa niekto môže beztrestne hlásiť k zločineckému režimu a popierať fakty, dnes vieme, že názov nežná nevyjadruje len fakt, že celý prevrat prebehol prakticky bez násilia, že nikto na nikoho nestrieľal, že nikoho neobesili, takže nežne. Prívlastok nežná vyjadruje jej vzťah k zločincom, ktorí vytvorili a držali v chode bývalý režim. Nebola to len revolúcia, bol to hlavne obchod za účasti niekoľkých tretích strán. Nielenže nikoho neobesili, nielenže nikoho nesúdili za zločiny na sto tisíckach ľudí, ak nerátame smiešny súdny proces s generálom Lorenzom, ale, ako sa s odstupom času ukazuje, my, rozumej Česi a Slováci, sme si tú zmenu systému ani nevybojovali. My sme si ten prevrat takpovediac kúpili. Starí páni, zarytí komunisti, vidiac, že ich svet spejúci ku komunizmu sa v okolitých krajinách rúca ako domček z karát a že už ani doma, v donedávna “prekvitajúcom“ Československu, nemajú na ružiach ustlaté, boli ochotní prenechať kormidlo niekomu inému. Samozrejme nie zadarmo. Cenu, ktorú za to vtedajší odporcovia režimu, čelní predstavitelia Charty 77, neskôr OF či VPN zaplatili, bola vysoká. Cenou bola nežnosť, nežnosť pre zločincov.
Veľkú úlohu v tomto obchode zohrali vtedajšie svetové veľmoci, respektíve ich tajné služby. Spoluprácu KGB a CIA na páde bývalého východného bloku dnes už nikto nepopiera. Existujú indície, ktoré vedú historikov k názoru, že na priebehu politických prevratov sa zrejme dohodli Reagan a Gorbačov pri Reagenovej návšteve Moskvy v roku 1987. Celú pravdu o tom, ako to naozaj bolo sa možno raz dočítajú naši potomkovia v knižkách dejepisu. Ale pochybujem.
Dúfam, že nikoho nenapadne uvažovať o tom, či vlastne bola táto revolúcia potrebná. Rozhodne áno. Vždy mi prebehnú zimomriavky po chrbte, keď vidím na televíznej obrazovke zábery z novembrových námestí roku ´89. Ľudia boli odhodlaní, túžili po slobode, pretože v nich rečníci na tribúnach vytvárali ilúziu, ilúziu o revolúcii, ktorá im prinesie demokraciu, ktorá zmení rybaciu polievku na akvárium. Otázka na záver teda znie, svätí účel prostriedky? Lebo rečníci na tribúnach nepovedali ľuďom celú pravdu, nepovedali im, aká je cena, ktorú treba zaplatiť za slobodu, bolo to správne alebo nie?
